Klíma
Maroko má rozmanitú klímu, ktorá sa líši podľa regiónu. Pobrežné oblasti pri Atlantiku a Stredozemnom mori majú mierne stredomorské podnebie s teplými letami a príjemnými zimami. Vnútrozemie a oblasti pri Sahare sú oveľa teplejšie a suchšie, s horúcimi letami, keď teploty často presahujú 40 °C, a chladnými nocami. V horských oblastiach Atlasu je podnebie chladnejšie a sneh sa tu objavuje najmä v zime, miestami až do jari.
Príroda
Maroko sa môže pochváliť mimoriadne pestrou a rozmanitou prírodou, ktorá patrí k najkrajším v celej severnej Afrike. Krajinu tvoria pieskové duny Sahary, úrodné údolia, zelené oázy aj impozantné pohorie Atlas, ktoré sa tiahne naprieč celým vnútrozemím. V týchto horách sa striedajú borovicové a cédrové lesy, hlboké kaňony a malebné vodopády. Medzi najznámejšie prírodné skvosty patria údolie Dades a kaňon Todra Gorge s dramatickými červenými skalami, púštne oázy Merzouga a Zagora s nekonečnými dunami Erg Chebbi, či zelené oblasti okolo Azrou obývané makakmi. Pobrežie Atlantiku a Stredozemného mora ponúka nádherné pláže, skalnaté útesy a lagúny. Najvyšším bodom krajiny je Jebel Toubkal v pohorí Vysoký Atlas, dosahujúci výšku 4 167 metrov nad morom, ktorý je zároveň najvyššou horou severnej Afriky.
História
Územie dnešného Maroka bolo osídlené už v praveku, o čom svedčia početné archeologické nálezy z obdobia paleolitu a neolitu. Prvými známymi obyvateľmi boli Berberi, pôvodný národ severnej Afriky, ktorého kultúra a jazyk pretrvali dodnes. V staroveku tu vznikli fénické a kartáginské obchodné osady, ktoré boli neskôr súčasťou Rímskej ríše. V 7. storočí sa Maroko dostalo pod vplyv islamskej expanzie, ktorá zásadne formovala jeho kultúru, architektúru i náboženstvo. Následne sa tu vystriedalo viacero mocných berberských dynastií – Almorávidovci, Almohádi či Merínovci – ktoré zanechali hlbokú stopu v podobe veľkolepých mešít, medres a palácov. Marakéš, Fes a Meknes sa v tomto období stali významnými centrami vzdelanosti, obchodu a umenia. V 15. a 16. storočí sa Maroko ocitlo pod tlakom európskych mocností, najmä Portugalska a Španielska, ktoré obsadzovali pobrežné mestá. Napriek tomu si krajina dokázala zachovať nezávislosť a svoju islamskú identitu. V roku 1912 sa však stala francúzskym protektorátom (a sever krajiny spadol pod španielsky vplyv). Po desaťročiach koloniálnej správy získalo Maroko nezávislosť v roku 1956 a pod vedením kráľa Mohammeda V. sa vydalo cestou modernizácie. Dnes je Marocké kráľovstvo stabilnou monarchiou, ktorá si zachováva úctu k tradíciám a zároveň rozvíja svoju úlohu významného politického a kultúrneho centra severnej Afriky.
Kuchyňa
Marocká kuchyňa patrí medzi najpestrejšie a najvychýrenejšie v arabskom svete. Je odrazom dlhej histórie krajiny, ktorá spája vplyvy arabské, berberské, stredomorské aj andalúzske. Typická je bohatým používaním korenín, ako sú šafrán, rasca, koriander, zázvor, kurkuma či škorica, ktoré dodávajú jedlám nezameniteľnú arómu a hĺbku chuti. Základom marockej gastronómie sú jedlá pripravované pomaly a s dôrazom na vôňu a textúru. Najznámejším pokrmom je tajine – dusené jedlo z mäsa, zeleniny a korenín, pripravované v hlinenej nádobe s rovnakým názvom. Rovnako tradičný je kuskus, jemne naparená pšeničná krupica podávaná s mäsom a zeleninou. Medzi obľúbené špeciality patria aj pastilla (sladko-slaný koláč s plnkou z mäsa a mandlí), harira (výdatná polievka z cíceru, šošovice a paradajok) či brochettes – marocké mäsové špízy grilované na uhlí. Jedlá sa často dopĺňajú čerstvým pita chlebom alebo chlebom khobz, ktorý sprevádza takmer každé jedlo. Neodmysliteľnou súčasťou marockej kultúry je mätový čaj. Podáva sa silne osladený a predstavuje symbol pohostinnosti, bez ktorého sa nezaobíde žiadne stretnutie.