Dovolenky 2026

Podľa jednej z legiend Gruzínsko je krajina, ktorú si Boh plánoval nechať pre seba. Pri prerozdeľovaní území jednotlivým národom, sa Gruzínci nedostavili. Meškanie mali v génoch už vtedy a majú v génoch rovnako aj dnes. Boh sa nad nimi každopádne zľutoval a pridelil im krajinu, ktorú si odkladal pre seba. Je to  síce malá krajina, ale krásna. Na veľmi malom území sa nachádzajú 5000 m vysoké končiare, úrodné pahorkatiny, nehostinné polopúšte a pri morskom pobreží aj subtropické pásmo. Práve táto rozmanitosť, „geografický jackpot“, je kľúčom k vynikajúcej gruzínskej gastronómie. Vďaka tomuto unikátnemu mixu klím vedia Gruzínci vypestovať a dochovať prakticky čokoľvek. Kým v prímorskom subtropickom pásme dozrievajú citrusy a čaj, v údoliach Kachetie sa rodí najlepšie hrozno na svete a na horských lúkach sa pasú stáda, ktoré dávajú základ legendárnym syrom a mäsu.

Čo keby existovalo miesto, kde sa podľa legendy dotkol Ježiš zeme? Miesto, kde sa uchováva kopija z ukrižovania, fragment Noemovej archy a príbehy staršie než väčšina európskych štátov? A čo keby toto miesto nebolo v Ríme, ale v malej krajine na Kaukaze? Vitaj v Ečmiadzine, duchovnom centre Arménska, ktoré sa často označuje ako arménsky Vatikán, no v mnohých ohľadoch je ešte staršie a autentickejšie.

Predstavte si nápoj, ktorý sa začína príbehom o Noemovi, prežil cárske Rusko aj Sovietsky zväz, nalieval sa svetovým lídrom a dodnes sa používa ako diplomatický dar. A teraz si predstavte, že čím je starší, tým ho je menej – nie metaforicky, ale reálne, lebo čas ho pomaly „vypíja“. Toto je arménske brandy. Niečo, čo sa síce často porovnáva s koňakom, ale v skutočnosti je to úplne vlastný svet – chuťou, históriou aj príbehmi, ktoré sa okolo neho točia.