Ollantaytambo: živé inkské mesto, kde sa história nekončí
Väčšina inkských miest sa zachovala len vo forme ruín. Ollantaytambo je jedinečné – jeho kamenné ulice, zavlažovacie kanály aj časť pôvodných domov sú stále obývané, používané a živé. Je to jedno z mála miest na svete, kde sa nechodí pozerať na pozostatky civilizácie, ale doslova kráčate históriou. Mestečko leží v Posvätnom údolí Inkov, asi 60 kilometrov severozápadne od Cusca, vo výške 2 792 metrov nad morom. Urubamba, rieka, ktorá údolím preteká, ho obklopuje z viacerých strán. A hory, ktoré ho zvierajú, nikdy neslúžili len ako kulisa – boli súčasťou obranného systému, náboženského priestoru aj každodenného života.



Niekdajšie ekonomické a kultúrne centrum
Ollantaytambo dal postaviť inkský panovník Pachacuti v polovici 15. storočia ako svoje kráľovské sídlo. Nechal zbúrať predchádzajúce osídlenie, terén prebudoval na sústavu terás a zavlažovacích kanálov a vystavil ceremoniálne centrum, ktoré malo fungovať ako náboženské aj poľnohospodárske srdce celej oblasti. Najatraktívnejšou časťou je tzv. Chrámový vrch – strmý kopec so šestnástimi mohutnými terasami a na vrchole s nedokončeným Chrámom Slnka. Jeho múr pozostáva zo šiestich gigantických monolitov z ružového ryolitu. Každý z nich váži desiatky ton a bol dopravený z lomu vzdialeného päť kilometrov, cez rieku, po špeciálne vybudovaných rampách. Spôsob, akým Inkovia tieto bloky presúvali, nie je dodnes úplne objasnený.



Stavba nebola nikdy dokončená. Polemizuje sa či ju prerušila občianska vojna medzi inkskými princami, španielska invázia alebo ústup posledného odbojového panovníka Manca Incu. Na svahoch kopca dodnes ležia tzv. piedras cansadas – unavené kamene, bloky, ktoré sa nikdy nedostali na miesto určenia a zostali tam, kde ich robotníci zanechali. Sú to tichí svedkovia nekonečného úsilia.



Príchod Španielov
Španielska invázia dala Ollantaytambu aj iný rozmer. V roku 1537 sa práve tu odohrala jedna z mála inkských vojenských výhier nad conquistadormi. Manco Inca využil terasy ako opevnenie, zahradil útočníkov na rovine pod nimi a dal presmerovať rieku tak, aby zaplavila prístupové cesty. Španielska výprava sa musela stiahnuť. Víťazstvo bolo krátkodobé – európske posily čoskoro misky váh prevážili – no tento moment zostal zapísaný ako jeden z posledných zábleskov inkského odporu.
Dnes je Ollantaytambo aj dôležitou logistickou zastávkou na ceste do Machu Picchu – z miestnej železničnej stanice odchádzajú vlaky do Aguas Calientes. Mnohí cestovatelia tu strávia pri tranzite len niekoľko hodín. Tí, ktorí zostanú dlhšie, objavia úzke uličky s tečúcou vodou v kamenných kanáloch, v domoch stojacich na inkských základoch, v ktorých žijú miestni obyvatelia.
Ale prevláda zvláštny pocit, že návšteva niektorých miest sa nepatrí vynechať
Odporúčame vám prečítať si aj ďalšie články

Titicaca: jazero, kde sa zrodili legendy

Cañón del Colca: priepasť, nad ktorou krúži najväčší vták sveta

