Moja cesta do Gambie (očami destinačnej manažérky Moniky)

Späť na zoznam 7. február, 2019
4 min. čítania
Autor: Matúš Milko

Keď sa mi naskytla príležitosť spoznať Gambiu a overiť si, či je ozaj „usmievavým pobrežím Afriky“, ani na minútu som neváhala. Vytiahla som letné oblečenie, zohnala opaľovací krém (neverili by ste, ale cez zimu to vôbec nie je jednoduché) a vydala sa na cestu.

Do Gambie sme prileteli večer, a tak sme s objavovaním začali až na druhý deň. Ešte na letisku sme sa zoznámili s naším milým a ochotným sprievodcom, pánom Bubom. Sľúbil nám nezabudnuteľné zážitky a a svoje slovo aj splnil. Ani sme nemuseli dlho čakať. 

Hneď ráno nás vzal k jazierku s krokodílmi v Bakau. Domáci toto miesto považujú za posvätné. Sprievodca nám niekoľkokrát zdôrazňoval, aby sme si niečo priali, že sa to určite vyplní. Čo sa nám aj naozaj splnilo, bolo, že sme si mohli pohladkať krokodíla. Teda aspoň tým z nás, ktorí po niečom takom túžili.

Okrem krokodílov a najstaršieho stromu v Gambii (päť storočný strom Kapok, z ktorého kvetov sa vyrába bavlna) má v areáli svoje stanovište aj maliar zvaný „Picasso Gambie“. Jeho diela môžete obdivovať a zakúpiť si priamo pri vstupe. Nezabudnite v Gambii zjednávať. Skúsila som to aj s pánom Picassom, ale ten si bol vedomý hodnoty svojich diel, a tak mi cenu výrazne neznížil. Nad mojimi chabými pokusmi zjednávať sa len milo pousmial a uistil ma o kvalite svojich malieb.

Pokračovali sme do najhustejšie obývaného mestečka, Serekundy. Z auta sme pozorovali miestny život za zvukov pesničiek obľúbenej gambijskej speváčky, Sona Jobartheh, ktorej nežný hlas dotváral atmosféru obrazov mihotajúcich sa za oknami auta: naháňajúce sa bezstarostné deti, ženy oblečené v tradičných pestrofarebných odevoch a muži snažiaci sa predať čokoľvek, čo sa im naskytne. A ak nemáte náhodou stánok alebo len stolík, na ktorý by ste si svoj tovar rozložili, postačí vám aj billboard či obyčajný strom obvešaný tričkami a rifľami.

Serekunda má síce hustú populáciu, hlavným mestom je však Banjul, kde si určite nenechajte ujsť návštevu trhoviska. Sú tu najrôznejšie oddelenia – ovocie a zelenia, ryby, obuvníci, krajčíri, rezbári…Ako turistov si nás väčšinou nevšímali, až kým sme sa neobjavili v časti so suvenírmi, kde nás okamžite začali pozývať, aby sme si prehliadli ich ponuku – drevené sošky zvierat, olejomaľby krajiniek, koráliky z mušlí a tradičné košíky. Úspešne sme odolávali všetkým ponukám, až kým si nás pod svoje krídla nevzala Mama Afrika. Ženy ako ona sú symbolom silnej a nezdolnej Afričanky, matriarchy rodiny a kmeňa, ktoré svoj chrbát neohnú ani pod tiažou celého sveta. Napriek tomu, že sme nechceli čokoľvek kupovať, odišli sme z jej stánku nie s jedným alebo dvoma košíkmi.

Navečer plný dojmov a zážitkov sme sa ubytovali v krásnom hoteli Labranda Coral Beach. Ihneď po príchode nás nadchla recepcia vyzdobená africkým umením a piesočnatá pláž, ktorá nikde nezačína a ani nekončí.

Gambia, malá rajská záhrada, je ako stvorená na pozorovanie vtákov. Najviac krásnych druhov máte možnosť vidieť počas plavby na kajakoch. Nechali sme sa unášať pomalým prúdom rieky, obdivovali pestrofarebné vtáctvo a naplno si vychutnávali ticho a pokoj občas prerušené sprievodcom, ktorý mi márne ukazoval spiacu jaštericu na strome.

 

Zrelaxovaní a nabití novou energiou sme boli pripravení si pozrieť rybárske mestečko, minuli sme však vracajúcich sa rybárov s čerstvým úlovkom, a tak sme zamierili k najkrajšej pláži v Gambii, Paradise Beach.

Na druhý deň nás čakala cesta do Senegalu. Vyrazili sme skoro ráno ešte za tmy. Náš šofér si užíval prázdne cesty, kde sa inak dá jazdiť maximálnou rýchlosťou 40 km/h. Aby sme sa dostali z krajiny, museli sme najprv preplávať trajektom z Banjulu do mestečka Barra. V prístave sme zaparkovali auto a čakali na trajekt, ktorý mal prísť… nuž v presne neurčenom čase. Prišiel. Sledovali sme vystupujúce ženy, ktoré si niesli všetku svoju batožinu na hlavách, či to už boli plné kýble, krabice alebo dokonca kufre.

Cesta trajektom trvala necelú pol hodinu, počas ktorej som pozorovala východ slnka hrajúci všetkými odtieňmi žltej a oranžovej. Väčšina domácich sa skrývala na spodnej palube, hore boli akurát turisti obdivujúci ranné zore nad horizontom a posledné hviezdy nad hlavami. 

Z Barry sme priamo zamierili k hraniciam. Popri cestách sa tiahli stovky „kešu stromov“ a mahagonovníkov. Naše kroky viedli do safari parku Fatala, kde sme prestúpili na džípy a vydali sa hľadať žirafy. Na ako prvého sme narazili na majestátneho nosorožca. O svoju partnerku prišiel pri nehode, s ktorou sa spája tragický príbeh lásky.

V parku sa ešte nachádzajú stovky antilop, byvoly, krokodíly, zebry, opice a pštros, robiaci spoločnosť turistom pri obede. Pre mňa najväčším zážitkom bolo vidieť nosorožca, keďže budúce generácie takéto šťastie nemusia mať. Nadchli nás aj žirafy nedôverčivo hladiace zo svojej výšky na naše auto. Asi najodvážnejším obyvateľom parku bol malý vtáčik wood hopooe (jeho podobizeň nájdete na bankovke s hodnotou 50 dalasi), ktorý len veľmi neochotne odletel spopred našich kolies a nebojácne nás pozoroval z najbližšieho konáru.

Poslednú noc sme strávili v hoteli Kairaba Beach Hotel, a tak sme si nenechali ujsť návštevu susedného Monkey parku. Pri vchode sme sa zásobili arašidmi a ani sme nemuseli dlho kráčať, kým sme narazili na opičiu rodinu. Väčšina hlavne malých opičiek sú plaché stvorenia, ale arašidy si od vás rady vezmú. Jemne si ich pošúchajú medzi prstami, otvoria zubami a chrúmaním zjedia.

Zaujal nás pán z Holandska, ktorý si sadol na kmeň stromu a na striedačku kŕmil seba a opicu, ktorá si k nemu prisadla. Rozprával nám, že do parku prišiel aj deň pred tým s manželkou, ktorá však opičiu spoločnosť neocenila napriek tomu, že ich na nás zaujímajú akurát tie orechy a nič iné.

Pochopila som prečo sa hovorí „drzý ako opica“, keď si ma jedna pristavila a svojimi malými labkami mi prst po prste roztvorila dlaň, aby sa dostala k svojim obľúbeným arašidom. Keby ste chceli urobiť opiciam ozajstnú radosť, nezabudnite si pribaliť banán. 

Gambijčania sú vskutku takí, ako sa o nich hovorí. Milí, pohostinní, ústretoví a vždy usmiati. O turistov sa starajú plnou vervou a zanietením. Pri odlete domov sme sa zhodli, že si Gambia získala miesto v našich srdciach a určite sa sem vrátime.

22. marec, 2019
2 min. čítania

Najkrajšie miesta Bulharska

Burgas, kedysi malé rybárske mestečko pri pobreží Čierneho mora, sa nachádza približne v polovici cesty medzi mestami Varna a Burgas. Ideálnym miestom pre rodinnú dovolenku sa táto oblasť stala vďaka širokým pieskovým plážam s pozvoľným vstupom do mora. Dôkazom starobylého pôvodu mesta sú zvyšky rímskeho opevnenia a Jupiterovho chrámu. Nájdete tu aj pozostatky hradu KozjakPrečítaj si viac

20. marec, 2019
2 min. čítania

Top destinácia roka 2018 – magické Jordánsko

Predstavte si krajinu, ktorá je exotická, no nepripomína vám gýčové plagáty, ktoré už ste videli najmenej tisíckrát, krajinu, kde vám sprievodcovia odhalia tajomstvo jedného zo siedmich divov sveta a miesta, ktoré vás prenesú v čase, krajinu, kde zažijete bezprostrednú pohostinnosť a špičkové služby v rezortoch, v ktorých si môžete vychutnať odpočinok na krásnych plážach a bez množstva turistov. PredstavujemePrečítaj si viac

19. marec, 2019
8 min. čítania

Delegátka Janka: „Veľa ľudí sa vracia z dovolenky s pocitom, že WOW, toto som naozaj nečakal.“

Minulý rok sme pred začiatkom sezóny spravili rozhovor s našou delegátkou Jankou z Kapverdských ostrovov, kde žije, pracuje a ktoré miluje telom i dušou. Fascinujúci podmorský svet, nekončiace sa široké pláže s nádherným bielym pieskom, podmanivá exotická atmosféra a temperamentní obyvatelia ostrovov, ktorých heslom je „no stress“, sú zárukou maximálneho oddychu.  Prečítajte si zaujímavý aPrečítaj si viac