Za históriou na bájny Peloponéz

Späť na zoznam 1. júla, 2020
3 min. čítania
Autor: Petra

Peloponéz je grécky polostrov s rozlohou 21 tisíc km², spojený s gréckou pevninou Istmickou šijou (Korinstký prieplav), vybudovanou v roku 1893. Peloponéz je považovaný za kolísku moderného gréckeho štátu a pýši sa úchvatnou prírodou, bohatou históriou a nádhernými pieskovými plážami.

Peloponéz
Peloponéz

Dejiny Peloponézu

Od stredoveku až do 19. storočia označovali Gréci Peloponéz menom Moreas. Toto meno pochádza z gréckeho slova „moria“ (moruša), lebo v byzantskej dobe sa tu vo veľkom pestovala moruša. Antické pomenovanie Peloponnisos sa zaužívalo až v 20. storočí. V preklade znamená „ostrov PELOPA“, ktorého podľa povesti podal bohom ako pokrm vlastný otec Tantalos.

Mykény
Levia brána v Mykénach. V druhom tisícročí p.n.l. boli Mykény jedným z hlavných stredísk gréckej civilizácie, vojenská pevnosť, ktorá dominovala veľkej časti južného Grécka.

Prvými obyvateľmi Peloponézu boli Pelasgovia. Prvým gréckym kmeňom , ktorý obsadil Peloponéz boli Achájci (Mykénčania), ktorí tu založili mestá Mykény, Krokees, Pylos, Sparta a Tiryns. Najslávnejšími mestami Peloponézu v staroveku boli Sparta, Korint, Olympia, Argos a Epidauros. Neskôr bolo v Arkádii založené mesto Megalopolis. Peloponéz si potom podmanili Macedónci a neskôr Rimania. Mestá Sparta a Atény boli posledné grécke mestá, čo sa podriadili Rímu.

V roku 776 p.n.l. sa v Olympii konali prvé antické Olympijské hry na počesť boha Dia. V 3. a 4. stor. Peloponéz vyplienili germánske kmene – Herulovia a Góti, neskôr aj Huni. Od r. 395 n. l. sa Grécko dostáva do Východorímskej (Byzantskej) ríše. V roku 460 juh Peloponézu napadli Vandali, ktorí ovládli severozápadnú severnú Afriku, porazili rímsku flotilu a snažili sa napadnúť Grécko, no tu boli porazení nečakane tvrdým zásahom miestneho bojového obyvateľstva gréckych Maniotov.

staroveké divadlo Epidaurus
Epidaurus je staroveké divadlo na gréckom polostrove Peloponéz, ktoré sa nachádza na juhovýchodnom konci chrámu, venovanému gréckemu bohu lekárstva Asklepiovi. Považuje sa za najdokonalejšie divadlo v antickom Grécku s perfektnou akustikou.

V 6. storočí byzantskú hranicu na Dunaji prelomili Slovania, ktorí osídlili celý Balkán a prenikli aj do Grécka, odkiaľ sa dostali až na Peloponéz. Následne sa byzantskí cisári snažili o záchranu Grécka a tak podnikli viaceré výpravy. Najslávnejšia bola bitka pri meste Patras, v roku 807, najvýznamnejšom byzantskom meste na Peloponéze. Slovania sa vzbúrili proti násilnému odvliekaniu a vyrabovali niektoré grécke dediny. Byzantská armáda na čele s cisárom Nikiforom však Slovanov porazila. Cisár potom väčšinu Slovanov presídlil do Anatólie a Grécko (hlavne Peloponéz) osídlil Grékmi z Anatólie, Sicílie a Kalábrie, aby bolo grécke obyvateľstvo posilnené. Počas byzantskej doby boli najvýznamnejšie peloponézske mestá Patra, Monemvasia, Korint a hlavne Mystra, blízko
starovekej Sparty.

mesto Patras
Prístavné mesto Patras je hlavným mestom Peloponézu, tretím najväčším mestom v Grécku.

V 13. storočí Peloponéz dobyli križiaci, keď v bitke pri Kundurských olivových hájoch porazili miestnych Grékov. Nastáva talianska vláda, hoci neskôr časť vnútrozemskej oblasti dobyla späť novovzniknutá Byzantská ríša. V 13. –15. stor. na Peloponéz prenikajú kmene Arvanitov, ktorí sa usadili na východe a na juhu polostrova. Arvanitov na Peloponéz pozvali miestni vládcovia. Arvaníti si tu udržiavajú svoj jazyk dodnes. Časť arvanítskej oblasti Argolídi osídlili v r. 1921 – 1923 Gréci z Anatólie, počas výmeny obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom. V 15. storočí polostrov dobyli Turci.

Bájna Olympia
Dejisko antických olympijských hier, bájna Olympia.

Peloponéz hral snáď najvýznamnejšiu úlohu počas Gréckej vojny za nezávislosť v 19. storočí. Práve tu, v achájskom kláštore Agia Lavra, povstanie vypuklo a prebiehali tu viaceré boje proti Turkom. Pôsobili tu najslávnejší generáli gréckej rebélie, Theodoros Kolokotronis, Petros Mauromichalis či Papaflessas. Slávna bitka sa odohrala pri Dervenakií a pri meste Tripoli, kde Gréci zničili 1 300 tureckých vojakov s 300 mužmi a tak sa zároveň Peloponéz oslobodili.

Olympijské hry

Olympijské hry boli celogrécke športové súťaže pravidelne usporadúvané v Olympii na Peloponéze raz za štyri roky medzi rokmi 776 p.n.l. a 394 n.l. Olympijské hry mali veľký význam, pretože upevňovali národnú jednotu Grékov, ktorí boli rozdelení na množstvo kmeňov. Hry sa konali v spojení s najdôležitejším sviatkom Olympie, čiže oslavami najvyššieho starogréckeho
boha Dia. Pred OH poslovia z Olympie pozývali na účasť po celom antickom Grécku, oznamovali presný dátum konania hier a vyhlasovali boží mier – ekecheiria.

Vyhlásenie všeobecného posvätného mieru počas trvania olympijských hier zabezpečené zmluvou, podpísanou élidským kráľom Ifitom a spartským zákonodarcom Lykúrgom. Súťaží sa mohli zúčastniť iba slobodní grécki občania (vylúčení boli cudzinci, otroci a ženy), pozerať sa na hry mohol ktokoľvek okrem gréckych vydatých žien. Všetci pretekári sa museli dostaviť do Olympie mesiac pred začiatkom hier kvôli intenzívnej príprave spojenej s diétou. Hry sa otvárali sprievodom pretekárov a ich slávnostnou prísahou Diovi. Prvé hry trvali jeden deň a pozostávali z jednej disciplíny – beh na vzdialenosť jedného stadia, čo predstavovalo asi 192 m. Neskôr trvali 5 dní a súťažilo sa v behu na 2 stadia (diaulos), zápase (palé), pästnom zápase (pygmé), kombinácii zápasenia a pästného zápasu (pankration) a v pätboji (pentatlon). Postupne sa pridali aj preteky konských záprahov a jazdecké preteky. V posledný deň hier dostali víťazi jednotlivých disciplín víťazný olivový veniec.

Byť olympijským víťazom bola najväčšia pocta, akú mohol niekto dosiahnuť. Víťazi mali právo dať si postaviť v posvätnom háji v Olympii svoju sochu. V roku 393 n.l. vydal cisár Theodosius I. prísny zákaz konania hier. K oživeniu olympijských hier došlo v roku 1896 v Aténach. Tieto novodobé hry zorganizoval francúzsky barón Pierre de Coubertin.

Olympijské hry
Beh na vzdialenosť 1 stadia z 5.storočia p.n.l.
9. septembra, 2020
< 1 min. čítania

Čo sa Vám v auguste páčilo na IG @hydrotour?

Na našom Instagrame sa Vás snažíme zásobovať pravidelnou dávkou inšpirácií, informácií, spomienok a odporúčaní na tie najkrajšie dovolenkové miesta plné nezabudnuteľných zážitkov a spomienok. Tu je 8 príspevkov, ktoré sa Vám najviac páčili za minulý mesiac na našom Instagrame alebo to najlepšie z najlepšieho 🙂 1. Tajné pláže na ostrove Kréta 2. Najfotografovanejšia pláž ostrovaPrečítaj si viac

8. septembra, 2020
2 min. čítania

Plážový rozstrel 01 – Grécke pláže

Pred pár dňami ste v plážovom rozstreli o najkrajšie grécke pláže, za ne zahlasovali v tomto poradí ⇩ Súhlasíte s ním alebo by ste niečo zmenili? ☀ 08. Kavoutripes Dlhoročne obľúbená destinácia Chalkidiki sľubuje stovky kilometrov pobrežia s krásnymi pieskovými plážami akou je aj pláž Kavoutripes s azúrovým morom, nádhernými zákutiami a nádhernou okolitou prírodou.Prečítaj si viac

5. septembra, 2020
2 min. čítania

Rodos v 60 sekundách

Najväčší z gréckych Dodekanských ostrovov, je dokonalým dovolenkovám rajom, či už hľadáte relax na pláži alebo dovolenku plnú aktivít a spoznávania. Rodos Vás očarí bohatou históriou, krištáľovo čistým morom, krásnymi lokalitami a gréckou pohostinnosťou 🏝 ✨